S Vix and Trips na ceste Indonéziou (časť II.)

Po dlhšej odmlke prišiel opäť čas hodiť pár viet na „papier“ a povedať Vám niečo viac o mojej ceste po Indonézii. Tentokrát sa vydáme na ostrovy Lombok a Gili.

Naše putovanie po ostrove Lombok začína v meste Senggigi. Ubytovali sme sa na jednu noc, objednali na ráno skútre a v miestnom turistickom centre zaplatili zálohu za loď na ostrovy Komodo a Flores. Na tieto miesta by sme sa mali presunúť o približne týždeň, no to je ešte vo hviezdach, či loď pôjde,nakoľko tieto plavby v období dažďov z dôvodu silných prúdov a veľkých vĺn schvaľuje vláda iba pár dní vopred.

… ale späť na Lombok …

Cieľom nášho prvého dňa boli pláže na južnej strane ostrova. Jazda na skútri bola veľmi príjemná. Množstvo malých dediniek, ryžových políčok, zelených kopcov a milých ľudí. Po ceste sme si dokonca vyskúšali sadenie ryže – naozaj zážitok 🙂 .

Prieskum pláží sa začal niekde v okolí Semeti beach a postupne sme sa presúvali smerom na východ. Konečne prišiel ten správny čas na prvú noc strávenú v stane. Nakoľko sme prišli až za tmy, nevedeli sme do čoho ideme a kde sa zobudíme. A ako to dopadlo? Po vystrčení hláv zo stanu sme síce mali krásny výhľad na more a pláž, no zároveň nás „pobavilo“ zistenie, že spíme na množstve kravincov, kedže táto časť pláže sa nachádza na trase, ktorou sa stáda kráv presúvaju na pasienky.

Na ďalší deň bol v pláne juhovychodný cíp ostrova – pláž s názvom Pink Beach. Cesta síce nebola dlhá, no posledných cca 12 km po rozbitých kamenistých a prášných cestách s veľkými batohmi nám dala docela zabrať. Pred odbočkou na pláž bola rampa, pri ktorej miestni vyberali pre mňa až nepochopiteľne vysoký poplatok za vstup (50000IDR = 3e). Zabudol som spoménúť, že Indonézia mi začína v tomto pripomínať napr. Thajsko, kde na niektorých miestach pýtajú poplatky za každý druhý menší kopec (výhľad), vodopád, potok a pod… Pink Beach na nás pôsobila zo začiatku ako malý raj. Časť pláže, na ktorej sme zaparkovali bola

naozaj nádherná – ako tak čistá, voda prijemná, zbytky koralov a veľa druhov rýb…

Po krátkej prechádzke sme sa ale akoby zobudili. Dve tretiny pláže boli posiate odpadkami a ďalšie a ďalšie vyplavovalo more. Nad plážou sa nachádza cca 15-20 metrov vysoký útes s nádherným výhľadom na okolité zátoky a ostrovčeky, ktorý nám poskytol ideálne miesto na stanovanie.

Ráno, po nádhernom východe slnka sme si určili ďalší cieľ našej cesty – severná strana údolia sopky Rinjani. Keďže sme opäť veľkú časť dňa strávili vo vnútrozemí ďaleko od mora na sedadle skútra, na schladenie nám tentokrát poslúžil jeden z mnohých potokov nachádzajúcich sa v okolí mestečka Pringgasela. (potoky tečúce od sopky s teplotou okolo… Neviem koľko, ale voda bola veľmi „malá“ 😀 😀 )

Ochladení, vysmiati a spokojní pokračujeme ďalej. Po cca 20tich kilometroch prišli na rad prudké stúpania, zákruty a rapidná zmena teploty. Dedinky a ryžové polia vystriedala niečo ako džungľa plná opíc, ktoré vysedávali po okrajoch cesty.

Severná časť ostrova je poznačená silnými zemetraseniami, ktoré zasiahli túto časť Indonézie v júli a auguste 2018. Tri štvrtiny budov boli zničené-popadané a aktuálne ich nanovo stavajú. Takisto sa buduje nová cesta, takže prejazd na niektorých miestach bol pre nás a naše skútre naozaj boj.

…nie každý deň je med lízať…

Český člen našej posádky Adam dostal bohužial šmyk na skútri a drobné zranenia mu určite nie moc spríjemnia zvyšok tripu.

Na okruhu po ostrove Lombok sme mali v pláne navštíviť aj vodopády Sendang Gile a Tiu Kelep severne od sopky Rinjani. Ubytovali sme sa preto v oblasti Bayan v dedine nachádzajúcej sa neďaleko vodopádov.

Majiteľ ubytovania, u ktorého sme bývali nám rozprával ako po zemetraseniach celá jeho rodina a aj väčšina ľudí v okolí bývalo 4 mesiace v stanoch a 6 mesiacov bez pitnej vody. Trochu smutné, no on mal stále úsmev na tvari. Každý deň dúfa v lepší zajtrajšok. Buďme preto radi za to, čo máme, môže byť aj oveľa horšie :). Kedže sme kvôli nedostatku času a zlému počasiu neabsolvovali výstup na sopku, navštívili sme aspoň pár spomínaných vodopádov. Chodí sa tu na tri rôzne miesta, no po zemetraseniach a následných zosuvoch pôdy sa dá dostať iba na dve. Prvé vodopády sa nachádzajú iba krátky čas chôdze od parkoviska po upravenom chodníku. Ďalší vodopád – neviem, či krajší, no určite menej navštevovaný, je ukrytý v krásnej divočine približne 30-40 minút šliapania a občasného brodenia sa cez rieku od tých prvých. Jeho názov je Tiu Kelep. Videl som ho u zopár cestovateľov na tých dokonalých „svojkách“ z Indonézie. Tie naše fotky ale tak nedopadli, nakoľko sme chytili silný a nekonečný dážď. Zážitok to bol tak či tak.

Naša cesta Lombokom opäť končila v mestečku Senggigi, tam kde to „všetko začalo“. V Senggigi sme si dali ešte deň surfovania (nakoľko sme začiatočníci, tak aj s inštruktorom :O) a odtiaľ 2-dňovú plavbu na Gili Islands. Gili sú 3 malé krásne ostrovy, kde si človek vie nájsť to svoje (ale mne štandardne niečo chýbalo, resp. na môj vkus už príliš komerčný dovolenkový „raj“). Jeden ostrov je plný barov, párty a turistov. Druhý – taký kvázi akurát a tretí ťažká romantika…

Na záver by som chcel k Lomboku povedať :

Nádherný ostrov, krásna príroda, pláže úžasné (sem tam by mohli byť čistejšie), na väčšine ostrova dobré cesty, opäť milí pohostinní a usmievajúci sa ľudia. Keď tam človek príde, určite je to veľká zmena napr. voči Bali a podobne. Pre mňa osobne veľmi príjemný zážitok a Rinjani, ktorú sme bohužiaľ nenavštívili je už iba čerešňička na torte…

Zanechat odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

Logo WordPress.com

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit /  Změnit )

Google photo

Komentujete pomocí vašeho Google účtu. Odhlásit /  Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit /  Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit /  Změnit )

Připojování k %s