S Vix&Trips na ceste Kaukazom: Gruzínsko (časť III.)

Gruzínske hory sa mi stali srdcovou záležitosťou. Aké miesta navštíviť, aby ste zdielali rovnaké pocity ako ja, sa dočítate v tretej časti blogu o tejto nádhernej krajine – tzn. PRIAMO TU !

Z Gori sme pokračovali do dedinky Mazuri, kde sme si na rozcvičku dali vysokohorský trek do výšky niečo cez 2 500 m.n.m. Vzialenosť tam a späť síce nebola nejak výnimočne dlhá (cca 11km dokopy), no o to náročnejšia vďaka poslednému úseku, ktorý na 3,5km stúpal až o 500 výškových metrov. Po ceste hore sme mimo pohraničnej stráže nestretli ani živú dušu, takže ešte o to silnejší a emotívnejší zážiťok. Obaja sme po ceste nadol zažili nie moc príjemný pád, ale to netreba rozoberať. 🙂 Radšej si dáme trošku fotkový spam. 🙂

Ďalšou zastávkou na našej ceste bola dedinka Ushguli a majestátna 4 900vka, ktorá nesie rovnaký názov. Náš výstup sa začínal pod týmto veľkolepým kopčiskom. Ako celý čas, aj v tento deň nás sprevádzalo veľmi príjemné počasie – teplota od 15 do 20 stupňov a modré nebíčko. Celou cestou nás prenasledovali pastierski miešanci. Samozrejme sme im v tom nebránili, koniec koncov vždy je dobré mať so sebou niekoho miestneho, kto pozná okolie.

Cestou hore sme stretli iba minimum turistov. Musíme sa pochváliť, že v ten deň sa nikto nedostal vyššie ako my. Náš cieľ – Glacier Shkara sa nachádzal vo výške niekde okolo 2 600 m.n.m. Bol to neopakovateľný zážitok (aspoň na nejaký čas). Zo severu obrovské kaukazské 5tisícovky a z druhej strany (z juhu, ak by to niekomu logicky nedošlo) pestrofarebná dolina, sem tam nejaká ta krava, či kôň, či potok s vodou z ľadovca.

Na konci nášho hajkingku sme našu psiu spoločnosť pohostili salámou a gulášom z konzervy. Myslím, že sa nikdy nemali lepšie. Aby som ale nekrivdil zvyšku zvieracej ríše, kone k nám boli tiež veľmi milé.

Po približne týždni sme opustili neopísateľne nádherné Gruzínske hory (Kaukaz) a vydali sa smer Čierne more, konkrétne mesto Batumi. Po ceste sme navštívili druhú najvyššiu priehradu sveta – Enguri Dam a malé mestečko na pobreží – Anaklia.

Anaklia bolo niečo ako mesto duchov. Opustené domy, hotely, bary, reštaurácie. Prázdne ulice, nikde nikto, iba pár miestnych rybárov. Desiatky kilometrov od pobrežia boli posiate letnými domami – sídlami v štýle Key West, no väčšina z nich bola zchátralá a opustená. Čakali sme od tejto oblasti úplne niečo iné. Celé to pôsobilo kvázi depresívne.

Hodinu pred západom slnka sme dorazili do prímorského letoviska Batumi. Ubytovanie sme si našli v obrovskom mrakodrape, ktorý bol napráskaný apartmánmi. Cena za apartmán na noc vychádzala 25 eur.

Batumi je hlavné mesto Adžarskej republiky a nachádza sa približne 20 km od tureckých hraníc. Toto mesto je druhé najväčšie v Gruzínsku, čo sa týka počtu obyvateľov. Mesto už z diaľky pôsobí naozaj pompézne. Krásne stavby, veľa výškových budov, architekti sa tu vyhrali ako to len šlo.

Z Batumi sme sa po celom dni v aute vrátili naspať do hl. mesta Tbilisi, kde sme sa rozlúčili s gruzínskom a nočným vlakom sa teleportovali do Yerevanu – hlavného mesta Arménska. No o tom už v ďalšom blogu.

Zanechat odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

Logo WordPress.com

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit /  Změnit )

Google photo

Komentujete pomocí vašeho Google účtu. Odhlásit /  Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit /  Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit /  Změnit )

Připojování k %s